Popri slovách “Oxford” a “Cambridge” je “Harvard” ďalším menom, ktoré snáď každému človeku už od detstva utkvie hlboko v pamäti. Slávna americká liaheň prezidentov, právnikov, vedcov a najnovšie aj self-made podnikateľov je ďalším z miest, kde sa tlačia najchytrejšie mozgy sveta.
V čom sú americké univerzity iné?
Medzi európskym a americkým bakalárskym štúdiom je jeden zásadný rozdiel: študent prijatý do USA nemusí na začiatku vedieť, čo presne chce študovať. To znamená, že v prvých ročníkoch si môže vybrať prakticky akékoľvek predmety. Špecializovať sa začne až neskôr, a to tak, že si vyberie tzv. major (hlavný smer), pričom si stále udržiava kontakt s inými oblasťami vo forme zapísaných predmetov. Niekomu tento štýl vyhovuje, zvlášť ľudom, ktorí pri nástupe na univerzitu nevedia, čomu by sa chceli v budúcnosti venovať. No tiež sa nájdu prípady, častokrát zamerané na prírodné vedy, ktoré považujú za “zbytočné” účiť sa čokoľvek o napr. práve alebo histórii. Je to teda vec vkusu.
Možno sa pýtate, ako teda americké univerzity určujú, kto je vhodný kandidát a kto nie. Kritériá na prijatie teda musia byť všeobecnejšie. Treba si vedieť odpovedať na otázku, či existuje nejaká činnosť, ktorá vás skutočne napĺňa, a či ju rozvíjate najlepšie, ako len viete. A potom, samozrejme, ako vám univerzita, na ktorú sa hlásite, dokáže pomôcť v tomto rozvoji.
Okrem toho musí byť vaša angličtina na špičkovej úrovni. To musí kandidát dokázať v rôznych štandardizovaných testoch, ktorých úroveň je omnoho vyššia ako úroveň slovenských maturít, ktoré väčšinou ako dôkaz schopností uchádzača postačujú britským univerzitám.
Ako sa tam dostať?
V prvom rade treba povedať, že dostať sa na elitnú americkú univerzitu je omnoho ťažšie ako na elitnú britskú univerzitu. Nielen po stránke intelektuálnej, ale aj časovej a finančnej. Príprava na prijatie jednoducho “zožerie” omnoho viac času aj peňazí, lebo každý štandardizovaný test aj prihláška niečo stojí, a je to o dosť viac ako v prípade UCASu. Zároveň neexistuje centralizovaný systém na spracovanie prihlášok podobný UCASu. Takže ako na to?
i) Treba si byť istý tým, že to chcem. Teda treba presne vedieť, prečo tam chcem ísť. Klamstvá bokom. Tí ľudia, čo si čítajú prihlášky, vycítia klamsto na vzdialenosť Mesiaca. Ak napíšete, že chcete ísť na Harvard len preto, lebo vám to prinesie “úspešnejší život”, pravdepodobne ste odpísaní.
ii) Treba byť trpezlivý. Začať s prípravou je najlepšie už v zime rok a pol pred maturitou. Príprava obnáša učenie sa angličtiny na štandardizované testy, ako aj písanie motivačných esejí, ktorých môže byť aj päť na jednu školu. Je treba na nich pracovať aspoň niekoľko mesiacov, kedže súťažíme de facto s celým svetom, a teda rozhoduje každá jedna pekne formulovaná veta.
iii) Treba vedieť špičkovo po anglicky. Tu sa dostávame k už spomínaných štandardizovaným testom. Tie najdôležitejšie sú SAT (Scholastic Aptitude Test) I a II. Sú povinné pre každého jedného študenta hlásiaceho na sa vysokú školu v USA. Ich forma sa dostáva už aj do našich končín, a to prostredníctvom českých Národných zrovnávacích skúšok.
Štandardizované testy
SAT I
Skladá sa z troch častí, každá je za 800 bodov: critical reading, writing a matematika. V prvej nám predkladajú vety, do kontextu ktorých treba dopĺňať slová, a články, ktoré treba rýchlo prečítať, pochopiť, a potom odpovedať na otázky o ich obsahu. Vo writingu treba najskôr za 25 minút napísať esej na predloženú tému, a potom znova do kontextu viet dopĺňať slová, tentokrát však podľa ich gramatickej správnosti. Poslednou časťou je matematika. Ide o relatívne jednoduché príklady, no za hodinu ich treba spočítať vyše stovky, a každá chyba môže vyjsť draho. Celkovo teda človek môže získať 2400 bodov. Na to, aby si nás univerzity všimli, je dobré mať nad 2000, pričom plný počet z matematiky by mal byť samozrejmosťou.
SAT II
Ide o predmetové testy, každý za 800 bodov. Kandidát si vyberá predmety, ktorým sa plánuje hlbšie venovať. Jeden by určite mal byť z matematiky, na výber sú dva stupne obtiažnosti. Niektoré univerzity požadujú až tri predmety, niekde postačia len dva. Plný počet 2400 (alebo v prípade dvoch 1600) je pre našinca relatívne ľahko dosiahnuteľný, a skóre nad 2300 by malo byť povinnou jazdou pre každého, kto to myslí vážne.
TOEFL
(Test of English as a Foreign Language) sú testy určené pre zahraničných študentov, ako napovedá názov. Oproti SAT sú ľahšie, no zároveň vyžadujú aj rozprávanie a počúvanie. Prebiehajú online na špecializovaných miestach. Maximálny počet bodov je 120, pričom 110+ je dobrý (a dosiahnuteľný) základ pre top univerzity. Ako alternatíva sa niekedy vyžaduje IELTS (International English Language Testing System).
Písanie esejí
Ako už bolo vyššie spomenuté, najdôležitejšia časť prihlášky, ktorá kandidáta predáva, sú motivačné eseje. Niektoré sú kratšie, niektoré dlhšie, zvyčajne však maximálne na 500 slov. Témy sa netýkajú len oblasti, ktorej sa kandidát plánuje hlbšie venovať, ale aj jeho osobnostných čŕt. Napríklad:
Evaluate a significant experience, achievement, risk you have taken, or ethical dilemma you have faced and its impact on you. (Common Application)
Štipendium alebo kde na to zobrať
Ako každý vie, štúdium na Harvarde či MIT nie je práve najlacnejšie. Presnejšie, ročne to stojí 35-40k USD. Spolu s výdavkami na život sa to môže vyšplhať až k 55k. Na prvý pohľad celé štúdium v USA vyzerá, jemne povedané, nerealizovateľne.
Faktom však je, že takmer všetky elitné univerzity poskytujú veľmi štedré štipendiá, ktoré sú schopné pokryť nielen školné, ale sčasti aj náklady na život. Prihláška o finančnú pomoc sa vypĺňa osobitne a tiež vyžaduje nemálo úsilia. Avšak pozor, finančnú pomoc cudzincom neposkytujú štátne univerzity, ako napríklad Berkeley. Na tie samozrejme nemá zmysel sa hlásiť, pokiaľ práve nemáte bohatého strýka na Bahamách, alebo nemilujete adrenalínovú hru s názvom “mám 22 a na účte -200k USD”.
Dôležité odkazy a ceny
Collegeboard – organizácia zabezpečujúca SAT. Registračný poplatok za SAT I je 47 USD, medzinárodný poplatok 26. V prípade SAT II to je 20 + 26 + 8 za každý predmet.
ETS – organizácia zabezpečujúca TOEFL. Poplatok je približne 160 USD (líši sa od miesta k miestu, napr. na Slovensku je to lacnejšie ako v Rakúsku).
Common Application – centralizovaný systém na odovzdávanie prihlášok, jemne podobný UCASu. Za prihlášku na každú školu však treba zaplatiť osobitne, zvyčajne 60 až 75 USD. Takisto, nie všetky školy (napr. MIT) ho využívajú.
Kde sa možno dozvedieť viac
- Blog Jana Kolmaša — náhľad do života študenta engineeringu na Yale;
- Blog Františka Bútoru — o bakalárskom štúdiu na Harvarde.