USA
Spojené štáty americké sa môžu pýšiť jednými z najlepších univerzít na svete. Harvard, MIT, Stanford, Yale, Princeton, Berkeley - to všetko sú mená, ktoré pozná možno aj tvoja babka. Či už ťa ale lákajú The Thirteen Colonies alebo naopak slnečná Kalifornia, môžeš si byť istý/á, že so skúsenosťami z Ameriky sa v živote nestratíš.
Školné
25 - 60 000 $ / rok
Životné náklady
8 - 18 000 $ / rok
Top univerzity
Harvard, MIT, Stanford, Caltech, Princeton, Yale, UPenn, Columbia, NYU, Chicago, Notre Dame, Georgetown, Berkeley, UCLA, Cornell, Michigan, Northwestern, Williams College
Univerzity v USA
V Spojených štátoch možno post sekundárne inštitúcie klasifikovať mnohými spôsobmi. Sú buď verejné alebo súkromné, a potom ich môžeme rozdeliť na “community colleges“ (dvojročné) a univerzity (štvorročné), z ktorých niektoré sa môžu viac zameriavať na technické smery alebo na tzv. “liberal arts“. Vo všeobecnosti trvá absolvovanie bakalárskeho titulu 4 roky, alebo ak sa študent rozhodne, môže najskôr získať “Associates degree“ na komunitnej vysokej škole a potom prejsť na 4-ročnú univerzitu, kde dokončí tretí a štvrtý ročník.
Súkromné školy fungujú samostatne, a preto svoju prevádzku financujú úplne z vlastných zdrojov, zatiaľ čo verejné vysoké školy sú financované štátom, v ktorom sa nachádzajú.
Všetci pravdepodobne poznáme Ivy League školy na východnom pobreží (všetky sú súkromné). Patrí sem Harvard, Princeton, Yale, University of Pennsylvania, Columbia, Cornell, Dartmouth College, alebo Brown. Medzi ďalšie kvalitné súkromné univerzity patria University of Chicago, Stanford, Duke, New York University, Johns Hopkins, Northwestern, Notre Dame alebo Georgetown.
Medzi ďalšie špičkové verejné univerzity patria the University of California (Berkeley alebo UCLA), The University of Virginia, The University of Michigan, The University of North Carolina, The University of Wisconsin-Madison, The University of Florida a ďalšie.
Medzi známe technické univerzity patria MIT, Caltech, Georgia Tech, Carnegie Mellon alebo Virginia Tech.
Ako už bolo spomenuté, existujú vysoké školy tzv. “Liberal Arts“, ako napríklad Williams College, Amherst College, Bowdoin College, Swarthmore College alebo Wellesley College.
Prihláška
Prihláška na väčšinu univerzít v USA začína s Common Application, centralizovaným systémom, cez ktorý sa dá hlásiť na viacero škôl naraz (maximálny počet univerzít nie je stanovený) Pred registráciou je dôležité skontrolovať či daná univerzita Common Application využíva a nevyžaduje samostatnú prihlášku, alebo či naopak dokonca vyžaduje oboje. Okrem Common App, univerzity požadujú od uchádzačov, aby predložili výsledky štandardizovaných testov SAT, SAT2 a TOELF. Uchádzači musia často predložiť odporúčacie listy (Cover Letters), ktoré zvyčajne napíše profesor strednej školy žiadateľa alebo osoba, ktorá na žiadateľa akýmkoľvek spôsobom dohliadala. Okrem toho budú musieť uchádzači s najväčšou pravdepodobnosťou predložiť aj notárom schválené prepisy zo strednej školy.
Common Application
Samotná Common Application je veľmi rozsiahla a preto si na ňu treba nechať dostatok času. Jej komponenty sú: základné informácie o vás, opis vašich mimoškolských aktivít, dve eseje, výpis vašich známok z celej strednej školy a predpokladaných maturitných výsledkov, ktorý musí byť opečiatkovaný oficiálnym zástupcom vašej strednej školy. Je dôležité začať s prihláškou najlepšie na jeseň roka pred nastúpením na univerzitu. Univerzity majú rôzne prijímacie kolá, ako napríklad ‘early action’, ‘early decision’ or ‘regular decision’, s ktorými sú spojené rôzne pravidlá, ako sú termíny a prístup k viacerým štipendiám alebo flexibilita v procese rozhodovania.
Každý rok sa na top univerzity hlási približne 20 uchádzačov na jedno voľné miesto. Väčšina z nich má skvelý akademický profil a rozhodujúcim faktorom je častokrát práve esej. Je preto dôležité začať pracovať na eseji čím skôr, prejsť niekoľkými verziami a úpravami (a zapojiť pomoc Unimaku).
Common Application Essay
Väčšina prihlášok je rovnaká nezávisle od toho na akú univerzitu sa hlásite, avšak každá škola má aj vlastné špecifické časti. Spravidla sa jedná o eseje; jednu motivačnú esej (300-500 slov, v ktorej opisujete svoje dôvody pre výber konkrétnej školy) a esej s témami, v ktorých približujete svoje osobnostné črty. No Stanford sa pýta aj na obľúbenú knihu, film alebo citát!
Školy vás chcú prostredníctvom týchto otázok naozaj spoznať. Zaujíma ich, ako dobre zapadnete do ich komunity. Univerzity chcú zabezpečiť diverzitu kultúr, ale zároveň rovnaký prístup študentov k povinnostiam – zodpovednosť, dôslednosť a ambicióznosť.
Každá univerzita zverejňuje na svojej Admissions stránke, aké kvality hľadá v potenciálnych študentoch. Je dobré si tieto informácie prečítať a v esejách sa na ne sústrediť.
Táto esej dáva priestor, prostredníctvom ktorého vás chcú univerzity spoznať. Miernymi rozdielmi sú témy eseje. Máte zadané 3 témy, na ktoré môžete písať svoju odpoveď, alebo môžete využiť štvrtú možnosť a písať o čomkoľvek. Avšak, treba mať na pamäti, že Common Application Essay je hlavne o vašich osobnostných vlastnostiach. Čo a prečo chcete študovať sa vás väčšinou spýta každá univerzita samostatne.
Poplatky za Common Application
Cena prihlášky za každú jednotlivú školu, na ktorú ju odošlete je $60 – 75. Avšak, môžete požiadať zástupcu školy aby vyplnil formulár, že ste vo finančnej núdzi, a tým pádom vám budú všetky poplatky za Common Application odpustené.
SAT a SAT2
SAT sú štandardizované testy z anglického jazyka a matematiky, ktorých výsledky by mali mať výpovednú hodnotu o tom, ako dobre bude študent zvládať univerzitné štúdium. Avšak, oproti native speakerom majú Slováci značnú nevýhodu a treba sa preto na SAT intenzívne pripravovať. Odporúčame pohľadať knižky na SAT prípravu v školskej alebo miestnej knižnici, dobre sa oboznámiť s formátom testu a prejsť si niekoľko skúšobných testov. Tieto testy môžu stáť až $250, je preto veľmi výhodné ich zvládnuť dostatočne dobre na prvý pokus.
SAT testy majú iba zopár testovacích termínov počas roka, tým pádom treba plánovať aspoň pol roka napred, kedy pôjdete písať test a mať dostatočnú časovú rezervu, aby ste ho prípadne mohli písať druhý, alebo aj tretíkrát.
Školné
Vysoká škola v USA môže byť veľmi drahá. Školné na univerzitách sa môže pohybovať medzi $30 000 – 60 000 ročne, v závislosti od ich typu (súkromné alebo verejné či na základe kvality). Školné zvyčajne nezahŕňa učebnice ani žiadne dodatočné náklady ako je bývanie, strava alebo poistenie, ktoré môžu ľahko zvýšiť náklady až o $20 000 ročne. Najlacnejšou možnosťou sú “community colleges“, ktoré zvyčajne stoja oveľa menej (cca $10 000 – 30 000) ako 4-ročné univerzity, avšak, ako už bolo spomenuté, komunitné vysoké školy sú dvojročné, a preto študenti musia prejsť na 4-ročnú univerzitu, ak si chcú dokončiť bakalársky titul.
Stojí za zmienku, že univerzity majú zvyčajne samostatné školné pre zahraničných študentov, ktoré je väčšinou ešte vyššie ako pre domácich študentov.
Matej
Ja osobne som zvolil lacnejšiu cestu. Najprv som chodil na Olympic College (2-ročná community college), ktorá bola lacnejšia a stále som na nej mohol získať štipendium. Počas týchto dvoch rokov som sa zapojil do školských klubov a komunitných aktivít, ktoré prispeli k môjmu “diverse background“ – čo mi poslúžilo pri žiadosti o prestup na 4-ročnú súkromnú univerzitu. Vybral som si univerzity, ktoré zvažovali študentov na základe ich CSS profilov, čo mi dávalo väčšiu šancu, že dostanem vyššiu finančnú pomoc podľa mojich finančných potrieb – a tak sa aj stalo. Nakoniec som dostal “Dean’s Scholarship“ a “International Student Grant“, a obe mi spolu plne pokrývajú školné počas celej dĺžky štúdia na mojej súčasnej škole, Texas Christian University. Myslím že v mojom prípade som mal dosť šťastia na ľudí, ktorých som stretol a pomohli mi sa rozvíjať a dostať sa na školu, ktorá si váži medzinárodných študentov, a ktorí mi pomohli zvládnuť školu v USA bez potreby študentskej pôžičky, cestou ktorou by som sa pravdepodobne bez nich nevybral.
Životné náklady
Ubytovanie
Od študentov prvého ročníka sa zvyčajne vyžaduje, aby bývali na kampuse, čo znamená, že si musia platiť univerzitný stravovací plán a univerzitný internát, ktoré sú vo všeobecnosti drahšie ako bývanie mimo kampusu. Cena je typicky viazaná na veľkosť izby, počet spolubývajúcich, a kvalitu internátu a vo veľkých mestách môže dosiahnuť aj $1 800 mesačne. Avšak, život na univerzitnom campuse má mnoho výhod, hlavne možnosť aktívneho sociálneho života, zapájanie sa do aktivít a projektov na campuse a blízkosť športovísk. Bývanie mimo kampusu je väčšinou lacnejšie, pretože študenti si môžu sami variť a bývať na akomkoľvek mieste, ktoré si nájdu.
Na viacerých univerzitách fungujú tzv. grécke spolky (fraternities & sorrorities). Niektoré sú ako z amerického filmu, ale na top školách sú častokrát striktne regulované a ponúkajú možnosť žiť so skupinou ľudí, ktorú dobre poznáte. Zároveň, život v takýchto spolkoch je častokrát lacnejší ako život na internáte.
Strava
Jedálne sa zvyknú nachádzať priamo v budovách internátov. Strava v univerzitných kantínach môže stáť až do $6 000 na školský rok. Častokrát sa dajú nájsť lacnejšie alternatívy, vrátane varenia si. Avšak, prvý rok štúdia, študenti často nemajú na výber a musia sa stravovať v školskej kantíne.
Zdravotná starostlivosť
Zdravotná starostlivosť v USA je veľmi nákladná, väčšina univerzít preto vyžaduje, aby študenti boli poistení. V niektorých štátoch sa toto dá vyriešiť prostredníctvom dlhodobého cestovného poistenia zakúpeného na Slovensku, ale vo väčšine prípadov musíte mať poistenie zakúpené v USA, zvyčajne cez školu. Na tieto náklady si treba vyhradiť $800 - $4 000.
Štipendiá a možnosť financovania
Pokiaľ ide o štipendiá, existuje veľa možností, na ktoré sa môžete pozrieť pri zvažovaní, kam sa prihlásiť. V porovnaní s napríklad Anglickom, kde je veľmi náročné zohnať štipendium, v USA je to úplne bežné - mnoho členov a členiek Unimaku študuje v USA na štipendiách. Verejné školy sú prísnejšie na výšku štipendií, ktoré dávajú zahraničným študentom, keďže sú financované štátom, a preto musia slúžiť svojim štátnym (miestnym) študentom skôr než pomôžu zahraničným študentom. To zvyčajne nie je prípad súkromných univerzít, pretože tie môžu svoje prostriedky rozdeľovať ľubovoľným spôsobom.
Univerzita častokrát najprv vypočíta celkovú cenu štúdia. Táto suma zahŕňa školné, ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, knihy a občas aj cestovné náklady. Potom na základe daňových priznaní a majetkovej situácie rodičov a študenta vypočíta výšku štipendia. Nepísaným pravidlom je, že študenti z rodín s ročným rodinným príjmom pod $50 000 dostanú viac-menej plné štipendium. Samozrejme platí, že top univerzity sú bohaté a môžu si takéto štedré štipendiá dovoliť ommoho častejšie, než bežné univerzity.
Dôležitou súčasťou štipendia je, či je viazané na prospech, alebo nie. Top univerzity chápu, že študenti z chudobnejších pomerov majú častokrát aj horšie známky a preto je štipendium nezávislé od akademického výkonu.
Študent môže získať rôzne druhy finančnej pomoci – štipendiá alebo tzv. “need-based aid“.
Štipendiá sú zvyčajne dotované individuálnymi fondmi alebo organizáciami, o ktoré musí študent požiadať prostredníctvom samostatnej prihlášky, zatiaľ čo “need-based aid“ sa vypočítava na základe informácií, ktoré uchádzači poskytnú v prihláške.
Ďalej, v rámci “need-based aid“ možno školy rozdeliť na “need-blind“ alebo “need-aware“, pričom “need-blind“ znamená, že škola pred rozhodnutím o prijatí nepozerá na finančnú situáciu uchádzača – inými slovami, finančná situácia uchádzača nemá vplyv na jeho prijatie. V tomto prípade univerzita sľubuje zaplatiť akúkoľvek zdokumentovanú finančnú potrebu, ktorú študent uviedol v procese podávania žiadosti (toto je zvyčajne prípad Ivy League škôl). Školy, ktoré sú “need-aware“, však pri rozhodovaní o prijatí zohľadnia finančnú situáciu študenta v závislosti od ich dostupných finančných prostriedkov s ohľadom na potreby jednotlivca.
Pri posudzovaní finančnej situácie uchádzača, školy používajú FAFSA (The Free Application For Federal Student Aid), čo je spôsob, ako stanoviť finančné potreby domácich študentov, nie medzinárodných. Niektoré školy však môžu požiadať zahraničných študentov, aby vyplnili aj FAFSA, na získanie akejsi predstavy, koľko pomoci by medzinárodný študent potreboval z univerzitných grantov.
Na zistenie finančnej potreby zahraničných študentov školy používajú CSS Profile, čo je ďalší spôsob hodnotenia finančných potrieb študentov. Zahraničným študentom sa odporúča, aby sa prihlásili na univerzity, ktoré tiež zvažujú profil CSS, čo môže naznačovať, že univerzita je “international-student friendly“, pretože im očividne záleží na finančnej situácii ich zahraničných študentov. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú súkromné univerzity, ktoré majú väčšiu flexibilitu pri poskytovaní finančnej pomoci zahraničným študentom.
Zahraniční študenti s F-1 vízami môžu pracovať na kampuse až do 20 hodín týždenne, počas školského roka, a 40 hodín týždenne počas prázdnin. Takto sa dá zarobiť $10 - $20 za hodinu, v závislosti od štátu.
Bežným zdrojom príjmu sú aj letné stáže, ktoré typicky trvajú 3 mesiace a sú dostupné už po prvom roku štúdia. Študenti si môžu v technických, finančných a konzultačných firmách (Google, Goldman & Sachs, McKinsey, Deloitte) zarobiť okolo $6 000 – 20 000 za leto.
Napokon existujú aj študentské pôžičky, ktoré si môžu vziať zahraniční študenti, no vo väčšine prípadov budú potrebovať amerického “co-signer“, ktorý bude zodpovedný za splatenie pôžičky. Toto môže byť riskantná forma financovania štúdia v Spojených štátoch a mala by byť detailne zvážená pred prijatím takéhoto rozhodnutia.
Prečítaj si ďalšie blogy našich členov a členiek o vysokoškolskom štúdiu v USA:
